Pokračovanie v trestnom čine - mnohosť útokov vedených jednotným zámerom páchateľa

Celkom konkrétnymi skutkovými okolnosťami je odôvodnená aj obava z toho, že obaja obžalovaní by v prípade prepustenia z väzby pokračovali v trestnej činnosti, zakladajúcej dôvod väzby podľa § 67 ods. 1 písm. c) TP. Taká obava vyplýva už z toho, že sú dôvodne podozriví predovšetkým z rozsiahlej trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná po dlhšiu dobu opakovaním činov napĺňajúcich znaky rovnakej skutkovej podstaty, t. j. formou pokračovania v trestnom čine, ktorá predpokladá mnohosť útokov, vedených jednotným zámerom páchateľa a tiež z toho, že obaja obžalovaní sa mali dopustiť viacerých úmyselných trestných činov v reálnom súbehu, t. j. samostatnými skutkami. Okrem toho zvlášť závažnou skutočnosťou, ktorá zosilňuje obavu z pokračovania v trestnej činnosti je správne zistenie prvostupňového súdu, že obaja obžalovaní mali páchať trestnú činnosť až do ich vzatia do väzby a potom ako boli odsúdení za úmyselnú trestnú činnosť majetkovej povahy vo veci Krajského súdu v B. B. rozsudkom tohto súdu z 12. novembra 1999, v prípade obžalovaného F. S. aj v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR z 15. júna 2000 k nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktoré sčasti vykonali. Názor obžalovaného F. S., že v dôsledku uplynutia skúšobnej doby (12. júla 2004), určenej mu v uznesení o podmienečnom prepustení treba na neho hľadieť ako na netrestanú osobu, je neudržateľný so zreteľom na zákonnú úpravu uvedenú v § 64, 69 a 70 TZ.
Primeranosť dĺžky trestného konania nemožno posudzovať izolovane, bez zreteľa na okolnosti prípadu a jeho zložitosť. V posudzovanej veci rozsiahlosťou skutkov, ktoré sú predmetom trestného stíhania je determinovaný aj rozsah dokazovania, ktorý bol dosiaľ vykonaný vo fáze prípravného konania. V predmetnej veci išlo o mimoriadny rozsah dokazovania, keď trestný spis po skončení vyšetrovania má takmer 21 000 strán, čo nesvedčí dôvodnosti námietky obžalovaného, že orgány činné v trestnom konaní bezdôvodne nekonali.