Pokračovací trestný čin (ZR CII/2005)

I. Páchateľom pokračovacieho trestného činu môže byť iba priamy páchateľ alebo spolupáchateľ, ale nie účastník na trestnom čine, lebo pri účastníctve naplnil organizátor, návodca alebo pomocník [§ 10 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona] inú skutkovú podstatu trestného činu. Preto len priamy páchateľ sa môže dopustiť ďalšieho čiastkového skutku (totožného) pokračovacieho trestného činu vyjadreného z hmotno-právneho hľadiska, okrem naplnenia rovnakej skutkovej podstaty a rovnakého alebo podobného spôsobu vykonania skutku, aj jednotným zámerom páchateľa a blízkou súvislosťou časovou a v predmete útoku (subjektívna a objektívna súvislosť).

Zo zásady akcesority účastníctva vyplýva, že účastníctvo podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona na trestných činoch rôznych páchateľov nie je možné posúdiť ako jeden pokračovací trestný čin účastníctva, hoci by inak boli pre posúdenie všetkých takých útokov splnené podmienky uvedené v § 89 ods. 19 Trestného zákona.

II. Zadržiavanie motorového vozidla, ktoré iný získal do dispozičnej moci jeho odtiahnutím v rozpore s podmienkami uvedenými v § 40 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, je svojvoľným konaním v zmysle § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak táto osoba vedela, že odtiahnutie bolo v rozpore s vyššie uvedenými podmienkami.

Následné podmieňovanie vydania takého motorového vozidla majiteľovi zaplatením ceny za odtiahnutie alebo notársky overeným uznaním dlhu alebo zložením zábezpeky, je zásahom do slobody rozhodovania formou zneužívania tiesne alebo závislosti iného, a preto také konanie napĺňa znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu útlaku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona.