Pojem „vymáhateľná pohľadávka“
Ohľadom výkladu pojmu „vymáhateľná pohľadávka", dovolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa a odvolací súd, rozhodli v súlade s konštantnou judikatúrou, ak vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu neviazali na existenciu takej pohľadávky, ktorú je možné splniť vykonateľným rozhodnutím súdu (exekučným titulom), resp. na „vykonateľnú pohľadávku". Dovolací súd sa stotožňuje so závermi vyslovenými už v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999 sp. zn. 3 Cdo 102/99 (R 44/2001), ako aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 198/2010, ktoré ustálili, že podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka sa viaže na „vymáhateľnú pohľadávku", ktorá nie je podmienená na existenciu „vykonateľnej pohľadávky", t. j. ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého je možné nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu).