Podmienky obmedzenia prístupu k volenej funkcii

Ústavný súd konštatuje, že v súvislosti s trestnoprávnou sankciou uloženou fyzickej osobe sú podmienky prístupu k volenej funkcii poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva (§ 2 v spojení s § 3 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí  s účinnosťou do 31.06.2015; teraz § 163 a § 164 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v platnom znení) a podmienky pre jeho zotrvanie vo funkcii [§ 25 ods. 2 písm. d) zákona o obecnom zriadení] uvedenými právnymi predpismi upravené rozdielne. Krajský súd v napadnutom rozsudku tento rozdiel nespochybnil. Podľa § 2 v spojení s § 3 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí (§ 163 a § 164 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v platnom znení) je prekážkou pasívneho volebného práva výkon trestu odňatia slobody, ale v zmysle § 25 ods. 2 písm. d) zákona o obecnom zriadení podľa napadnutého rozsudku krajského súdu mandát poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva zaniká aj bez toho, aby nastúpil výkon trestu odňatia slobody, a to v prípade, ak bol obecný poslanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený.

Táto miera a intenzita správy vecí verejných a výkonu verejnej moci by mala byť v zásade odopretá osobám vo výkone trestu odňatia slobody, teda právoplatne odsúdeným za nie „bagateľné“ veci. Znemožnenie výkonu pasívneho volebného práva osobám, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, za rovnakých podmienok ako ostatným kandidátom, je vlastné obmedzeniu osobnej slobody, v ktorom spočíva trest odňatia slobody. Ustanovenie prekážky výkonu ich volebného práva do orgánov samosprávy obce má preto svoje logické a pritom aj legitímne zdôvodnenie.