Odpor proti platobnému rozkazu ako spôsob procesnej obrany. K vecnému odôvodneniu odporu proti platobnému rozkazu.

I. Odpor proti platobnému rozkazu je špecifickým spôsobom procesnej obrany účastníka konania, ktorá má za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie oprávnenou osobou) absolútny kasačný účinok voči platobnému rozkazu. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náležitostiach odporu (v súčasnosti § 267 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.) jednoznačne vyplývala len povinnosť odpor odôvodniť vo veci samej. Z obsahového hľadiska pritom postačovalo, ak z odôvodnenia odporu vyplýval iba nesúhlas účastníka konania s vydaným platobným rozkazom, resp. povinnosťou, ktorá mu bola platobným rozkazom uložená. Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu mohol žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi ním uplatňovanú pohľadávku. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutia.

II. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná proti platobnému rozkazu, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 15 400 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, podala včas odpor, v ktorom uviedla, že „dôvodom podania tohto odporu je neopodstatnený nárok uplatňovaný v tomto konaní žalobcom, preto žiada, aby bol platobný rozkaz zrušený a návrh žalobcu zamietnutý.“ Takto podaný odpor podľa názoru dovolacieho súdu bezpochyby demonštruje nesúhlas žalovanej s uložením povinnosti poskytnúť žalobcovi peňažné plnenie a rozhodne ho nemožno považovať za „odpor bez odôvodnenia vo veci samej.“ Žalovaná v odpore spochybňovala existenciu záväzkovoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, resp. doslova tvrdila jeho neopodstatnenosť alebo inými slovami tvrdila neexistenciu jej záväzku ako dlžníka plniť žalobcovi ako veriteľovi finančnú sumu uloženú platobným rozkazom. Nebolo nutné, aby žalovaná v odpore reagovala na niektoré, či všetky skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzoval svoje právo. Žalovaná nemusela ani uviesť konkretizujúci dôvod ňou tvrdenej neopodstatnenosti záväzku, s ktorou skutočnosťou sa musí vysporiadať súd pri prejednaní veci v riadnom konaní. So zreteľom na uvedené potom podanie takéhoto odporu žalovanou bolo podaním odporu s odôvodnením vo veci samej, čo malo za následok zrušenie platobného rozkazu ex lege v plnom rozsahu a súd prvej inštancie mal v spore nariadiť pojednávanie.