Odôvodnenie rozhodnutia ministra spravodlivosti o odvolaní z funkcie predsedu všeobecného súdu

Rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o odvolaní predsedu všeobecného súdu z funkcie nemôže byť prejavom jeho svojvôle voči osobe, ktorá je činná vo verejnej funkcii, a preto musí byť predvídateľné, presvedčivé, konkrétne a určité minimálne z hľadiska dôvodov, ktoré ho v danom prípade viedli k uplatneniu svojej mocenskej právomoci. Ak zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obsahuje výpočet konkrétnych povinností predsedov všeobecných súdov, nemôže byť takéto rozhodnutie odôvodnené len všeobecným poukazom na neplnenie si povinností predsedu všeobecného súdu ustanovených zákonom.

Ak v zmysle Ústavy Slovenskej republiky možno predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pred uplynutím funkčného obdobia odvolať z funkcie len z dôvodov, pre ktoré ho možno odvolať z funkcie sudcu (čl. 145 ods. 3 v spojení s čl. 147 Ústavy Slovenskej republiky), tak potom vo vzťahu k odvolávaniu z funkcie predsedov ostatných všeobecných súdov pred uplynutím ich funkčného obdobia musí byť v podmienkach právneho štátu minimálne garantované to, aby rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o ich odvolaní z funkcie poukázalo na porušenie niektorej z konkrétnych povinností predsedov všeobecných súdov uvedených v § 42 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Len prostredníctvom takéhoto výkladu totiž možno zaručiť vnútornú konzistentnosť právnej úpravy odvolávania predsedov všeobecných súdov z ich funkcií a zároveň aj limitovať zásahy výkonnej moci do sféry súdnej moci, čo zodpovedá ústavnému princípu deľby moci vyplývajúcemu jednak z generálneho princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj vnútornej konštrukcie Ústavy Slovenskej republiky.