Odňatie možnosti konať pred súdom

Príkladom odňatia možnosti konať pred súdom v zmysle citovaného ustanovenia je okrem iných aj prípad, kedy súd vec prejednal v rozpore s ust. § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti účastníka tak, ako sa to stalo aj v prejednávanej veci pred súdom prvého stupňa. Účastník má právo, aby jeho veci bola prejednaná v jeho prítomnosti (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Nie je však vylúčené, aby súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníka; je však vždy povinný poskytnúť mu možnosť, aby na jej prejednaní bol prítomný. Ustanovenie § 115 OSP ukladá súdu, aby na nariadené pojednávanie predvolal účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; potom je len na účastníkovi, či svoje právo využije, či nevyužije. Podľa § 101 ods. 2 OSP totiž súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie bez toho, že by požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti. Súd tak môže v zmysle cit. ustanovenia prejednať vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka za predpokladu, že neprítomný účastník nepožiadal - z dôležitého dôvodu - o odročenie pojednávania. Pritom sa v súdnej praxi ustálil názor, že ospravedlnenie neprítomnosti účastníka na pojednávanie nie je bez ďalšieho aj žiadosťou o odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 OSP (pozri R 79/1994 Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky).

Ustanovenie § 95 ods. 1 OSP dáva žalobcovi možnosť za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Podľa § 152 ods. 1 OSP súd rozhoduje rozsudkom o veci samej. Z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vo veciach, ktoré možno začať iba na návrh účastníka, je súd zásadne viazaný návrhom na začatie konania, prípadne v tej podobe, ako bol v priebehu konania zmenený. O ničom inom rozhodovať nemôže. Prisúdiť viac, než čoho sa návrhom domáhal účastník (žalobca), môže len tam, kde to zákon výslovne pripúšťa (§ 153 ods. 2 OSP).