Ochrana osobnosti – premlčanie náhrady nemajetkovej ujmy pri nezákonnom trestnom stíhaní

I. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, podľa ustálenej súdnej praxe, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený prvý krát. Ide totiž o peňažný nárok (reparačný nárok), ktorý tak isto ako iné obdobné práva na peňažnú satisfakciu, ktorých základom je nemajetková rovina (napr. právo na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia či náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 444 ods. 3 OZ), a preto podlieha režimu premlčania. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata, pričom tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti.

 II. K neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo začatím nezákonného trestného stíhania a vznesením obvinenia a preto pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodné, kedy sa žalobca o možnosti domáhať sa ochrany svojich práv podaním žaloby na súde, dozvedel. To, že sa žalobca domáhal „očistenia“ svojho mena prostredníctvom podnetov na Generálnu prokuratúru, ktorými sa snažil dosiahnuť, aby trestné stíhanie a vznesenie obvinenia proti jeho osobe nebolo zastavené z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné, pretože je premlčané (uznesenie z 5. decembra 2002, sp. zn. ČVS:KUV-63/OVEK-2000), ale z dôvodu, že sa skutok nestal, neznamená, že až po doručení listu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 21. mája 2004 sa žalobca dozvedel o svojom práve domáhať sa ochrany svojej osobnosti v súdnom konaní.