Obsah práva na súkromie
Právo na ochranu osobného súkromia je právom fyzickej osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia či, prípadne v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným subjektom a zároveň sa brániť (vzoprieť) proti neoprávneným zásahom do tejto sféry zo strany iných osôb. Prílišná akcentácia pozitívnej zložky práva na ochranu súkromného života vedie k neadekvátnemu zúženiu ochrany iba na to, aby skutočnosti súkromného života fyzickej osoby neboli sprístupňované verejnosti bez jej súhlasu či bez dôvodu uznávaného zákonom a tak nebola narušovaná integrita vnútornej sféry, ktorá je pre priaznivý rozvoj osobnosti nevyhnutná.
Ústavný súd nezdieľa toto zúžené poňatie, pretože rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je tiež rodinný život zahŕňajúci aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, kedy k rodinnému životu patria nielen sociálne a morálne vzťahy, ale tiež záujmy materiálnej povahy (napr. vyživovacia povinnosť). Rešpektovanie takto poňatého rodinného života zahŕňa záväzok štátu jednať spôsobom umožňujúcim normálny rozvoj týchto vzťahov.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies