O ústavnom práve podnikať

1. Všeobecne záväzným právnym predpisom orgánu výkonnej moci nemožno upraviť spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon, ani spôsobom odporujúcim zákonu. Vláda Slovenskej republiky ani ministerstvá a iné orgány štátnej správy nemôžu vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci spoločenské vzťahy, ktoré Národná rada Slovenskej republiky neupravila zákonom.
2. Vláda Slovenskej republiky nemôže nariadením ustanoviť medze základných práv a slobôd, nemôže tieto práva a slobody obmedziť, či už určením povinností alebo akokoľvek inak. Ústavné splnomocnenie podľa čl. 120 ods. 1 Ústavy SR teda nedovoľuje vláde Slovenskej republiky obmedziť práva upravené v druhej hlave Ústavy SR.
3. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody.
4. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR sa vyžaduje "rovnaký zákonný obsah" vlastníckeho práva všetkých vlastníkov. Ústavou Slovenskej republiky sa neustanovuje iba podmienka rovnosti práv vlastníkov z hľadiska obsahu ich práv, ale ustanovuje sa aj forma, ktorou sa vytvorí rovnosť obsahu vlastníckeho práva. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR sa vyžaduje "rovnaký zákonný obsah", teda taký obsah, ktorý je vymedzený zákonom.
5. Právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Právo podnikať možno obmedziť vo verejnom záujme. Ak z verejného záujmu vyplynie potreba obmedziť právo podnikať, obmedzenia musia byť upravené zákonom v súlade s čl. 13 ods. 2 až 4 a čl. 35 ods. 2 Ústavy SR.
6. Slovenská republika ustanovením čl. 55 ods. 2 Ústavy SR prijíma záväzok vytvoriť rovnaké právne podmienky na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Ustanovením článku 55 ods. 2 Ústavy SR sa určenie..