O určenie pohľadávky na oddelené uspokojenie

V § 28 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní sú vymenované zabezpečovacie inštitúty, ktoré dávajú pohľadávkam charakter pohľadávok s právom ma oddelené uspokojenie. Ide o konkrétne vecno-právne zabezpečovacie prostriedky presne definované a upravené v hmotnoprávnom predpise. Okrem záložného práva (§ 151a a nasl. Obč. zák.) a zádržného práva (§ 151s a nasl. Obč. zák.) a zabezpečovacieho prevodu práva (§ 553 Obč. zák.), je to aj obmedzenie prevodu nehnuteľnosti. Zo systematického členenia je zrejmé, že sa za obmedzenie prevodu nehnuteľnosti nepovažuje akýkoľvek stav faktického, alebo právneho obmedzenia možnosti disponovať s nehnuteľnosťou, ako dôsledok iných skutočností, ale zabezpečenie presne definovaným zabezpečovacím úkonom. Obmedzenie prevodu nehnuteľností upravoval Občiansky zákonník v § 58, ako samostatný zabezpečovací inštitút (v tom čase ako jediný inštitút, ktorý mal aspoň čiastočne nahradzovať funkciu záložného práva). Ku vzniku sa vyžadovala registrácia zmluvy na štátnom notárstve. Obmedzenie prevodu nehnuteľnosti bolo s účinnosťou od 1. januára 1992 z Občianskeho zákonníka vypustené (zák. č. 509/1991 Zb.). Podľa prechodného ustanovenia (§ 874) však práva a povinnosti z obmedzenia prevodu nehnuteľnosti, ktoré vzniklo pred 1. januárom 1992, zostávajú zachované a naďalej sa riadia dovtedajšou právnou úpravou. Žiada sa poznamenať, že inštitút s rovnakým názvom a obdobným obsahom upravoval v § 248 aj Zákonník práce a slúžil na zabezpečenie práva organizácie na náhradu škody spôsobenej pracovníkom.