Nezodpovedanie všetkých právnych otázok v rozhodnutí nezakladá automaticky vecnú nesprávnosť (neúplnosť) právneho posúdenia veci ako dovolací dôvod

Ak niektorý súd vo svojom rozhodnutí náležite vysvetlí svoje dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k názoru, že z určitého súboru otázok stačilo vyriešiť len jednu otázku a prečo zvyšné otázky neboli z jeho pohľadu významné pre posúdenie veci, nie je namieste námietka, že takéto rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné. V takom prípade sa vie, ako a z akých dôvodov súd rozhodol, akými úvahami sa riadil, čo považoval za dôležité a čo bolo podľa jeho názoru právne bezvýznamné. Dôvody takéhoto rozhodnutia sú preskúmateľné. Výhrady možno mať v takom prípade len voči správnosti právnych názorov a záverov súdu (prípadne voči komplexnosti právneho posúdenia veci). Pokiaľ skutkový a právny stav veci (objektívne) vyžadoval posúdenie aj ďalších otázok, ktoré súd nepovažoval za významné, hoci podľa právneho stavu významné boli, je jeho rozhodnutie neúplné, nekomplexné, a teda vecne nesprávne, nie však nepreskúmateľné.

Nespochybniteľným faktom ale je, že súdy riadne vysvetlili právne názory, na ktorých založili svoje rozhodnutia a svoje právne závery dostatočne odôvodnili. Pokiaľ by aj teda bola (prípadne) opodstatnená námietka dovolateľa, že v danej veci mali byť vyriešené aj ďalšie právne otázky, ktoré v dôsledku právnych náhľadov, úvah a záverov súdov zostali nezodpovedané, zakladala by táto okolnosť vecnú nesprávnosť (neúplnosť) právneho posúdenia veci, ktorá by mohla byť úspešne uplatnená v procesne prípustnom dovolaní ako dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) OSP. Nesprávnosť právneho posúdenia veci ale nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f) OSP – teraz ustanovenia § 421, § 431 ods. 1 CMP.