Nezávislý pozorovateľ, volebná kampaň pri voľbách do samosprávy obcí

1. Priznanie statusu nezávislého pozorovateľa pri zisťovaní volebného výsledku pri voľbách do samosprávy obcí nie je nárokovateľné (§ 36 volebného zákona), volebná komisia nemá povinnosť bezpodmienečne vyhovieť žiadosti o priznanie statusu nezávislého pozorovateľa a v prípade nevyhovenia takejto žiadosti zákon volebnej komisii neukladá, aby toto svoje rozhodnutie zdôvodnila (hoci ani takéto rozhodnutie by nemalo byť svojvoľné). Vzhľadom na spôsob kreovania volebných komisií (§ 11 ods. 4 a § 15 ods. 1 volebného zákona) nevyhovenie žiadostiam o priznanie statusu nezávislého pozorovateľa nemôže samo osebe bez ďalšieho dôkazu viesť ku konštatovaniu, že zistený volebný výsledok mal byť iný, než aký bol vyhlásený.

2. Časový úsek, keď sa podľa volebného zákona môže kandidát na primátora (starostu) mesta (obce) účinne vzdať kandidatúry, je vo volebnom zákone vymedzený slovom „deň“, t. j. časový interval, ktorý trvá 24 hodín (od 00:01 h do 24:00 h), a nie slovom „hodina“, tak ako to je v prípade vymedzenia konca volebnej kampane (§ 30 ods. 2 volebného zákona).

3. Volebná kampaň je vo svojej podstate procesom názorových a programových stretov, ktorého cieľom je získanie čo možno najväčšej voličskej podpory pre jednotlivých politických aktérov. Najväčšiu možnosť prezentácie názorovej plurality, a tým aj možnosť osloviť čo najširšie publikum adresátov poskytujú vzhľadom na v súčasnosti prebiehajúcu globalizáciu spoločnosti masmédia, prostredníctvom ktorých sa vytvára verejná mienka.

4. Bez ohľadu na teritoriálnu pôsobnosť noriem právneho poriadku Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky kandidát na primátora (starostu) mesta (obce), ktorý je nositeľom nielen pasívneho, ale aj aktívneho volebného práva, má osobnú zodpovednosť za svoje konanie v predvolebnej kampani o to viac, ak má vedomosť, že účinky jeho konania v súvislosti s voľbami sa môžu prejaviť aj na území Slovenskej republiky.

5. Pri využívaní komunikačných...