Nesúlad zákona

1. Žiadny štátny orgán, ani ústavný súd, nemá právomoc odstrániť nesúlad zákona daný rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého zákon nadobudne účinnosť skôr ako platnosť.

2. Ústava Slovenskej republiky “nezávislosť” priznáva len tým štátnym orgánom, o ktorých to výslovne uvádza.

3. Dôvodová správa nie je prameňom práva, preto nemôže byť predmetom konania podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky.

4. Prvok nadradenosti generálneho prokurátora treba vidieť v prvku “direktívnosti”. Prokurátor môže prostriedky “prokurátorského dozoru” realizovať vo vzťahu k orgánom verejnej správy výlučne len formou odporúčaní a návrhov. Nemá však oprávnenie dávať týmto orgánom aj záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov ani ukladať sankcie za zistené porušenie zákona. Podľa čl. 150 a čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky preto nemá postavenie nadriadeného orgánu.

5. Podľa čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky povinnosti a obmedzenia možno ukladať len zákonom, a nie na základe zákona. Ústava nedáva prokurátorovi právomoc ukladať povinnosti a obmedzenia orgánom územnej samosprávy na základe zákona. Právo prokurátora na podanie “protestu” nevyjadruje jeho nadradené postavenie voči orgánom územnej samosprávy, keďže ním nemožno uložiť povinnosti ani obmedzenia.

6. Generálny prokurátor nie je orgánom štátnej správy, a preto nie je oprávnený vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.

7. Dozorovými prostriedkami uvedenými v zákone o prokuratúre prokuratúra sled uje odhaľovanie nedostatkov, ktoré môžu v súčasnosti, ale aj v budúcnosti vyvolať nežiaduce účinky. Voči orgánom územnej samosprávy nevystupuje v netrestnej oblasti v postavení nadriadeného orgánu, ale len v postavení orgánu, ktorý chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.