Nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovni škodcu (SP LXIX/2006)

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia dňom, kedy poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky aj proti poisťovni na príslušnom súde. Ide o samostatný nárok poškodeného proti poistiteľovi škodcu, ktorému súd musí vyhovieť, síce nie z titulu náhrady škody, ale titulom špecifického práva poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (alebo v rozsahu) náhrady škody, v akej za ňu poistený škodca zodpovedá.

Nie je preto správny právny názor odvolacieho súdu, z ktorého vychádza jeho rozhodnutie, že v danom prípade „ani pri použití najextenzívnejšieho výkladu zákona o poisťovníctve, jeho vykonávacieho predpisu a Občianskeho zákonníka, nebolo možné uložiť poisťovni povinnosť uhradiť istinu, a teda ani jej príslušenstvo; jednoducho vyjadrené, poisťovňa – odporca nie je nevoľník“. Pokiaľ totiž bolo o nároku poškodeného na náhradu škody proti škodcovi už súdom právoplatne rozhodnuté (§ 9 ods. 1 citovanej vyhlášky) a poistiteľ škodcu na základe právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody – bez ohľadu na to, či bol účastníkom (vedľajším) konania alebo nebol – poškodenému neplnil a písomne mu odmietol nahradiť škodu (prípadne jej časť), resp. jej príslušenstvo, má poškodený právo uplatniť samostatnou žalobou nárok voči poisťovni na splnenie jej povinnosti vyplatiť za poisteného náhradu škody (jej príslušenstvo) v tom rozsahu, v akom za ňu poistený škodca zodpovedá. Žalovaná poisťovňa teda v danom prípade bola pasívne legitimovaná.