Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vzhľadom na to, že krajský súd napadnutým uznesením odložil vykonateľnosť právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo sťažovateľom vydané stavebné povolenie, na základe čoho boli oprávnení vykonávať prístavbu a prestavbu svojho rodinného domu, krajský súd sa nepochybne dotkol vlastníckeho práva ohľadom ich rozostavanej a obývanej stavby. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že toto rozhodnutie o stavebnom povolení nadobudlo právoplatnosť 27. júla 1998 a od tohto dátumu mohli sťažovatelia v zmysle tohto stavebného povolenia dovoleným spôsobom postupovať a aj postupovali už šesť mesiacov, pričom v tejto zmenenej situácii ich zastihlo vydanie napadnutého uznesenia. Krajský súd pred vydaním napadnutého uznesenia a ani v napadnutom uznesení nereagoval na túto situáciu sťažovateľov, pričom mal predpokladať a aj zistiť, či nedošlo za daných okolností k zmene ich situácie. Zákonné ustanovenie síce vyžaduje (§ 250c OSP) skúmať hroziacu závažnú ujmu v danom kontexte žalobcom, ale pokiaľ by sa zasahovalo do práv tretích osôb, pokiaľ je tu nebezpečenstvo, že od vydania stavebného rozhodnutia do vydania napadnutého rozhodnutia nastali zmeny, krajský súd okolnosti týchto zmien mal zisťovať, teda mal sťažovateľov vypočuť. Krajský súd však sťažovateľom nedal šancu, vôbec s nimi nekonal, hoci sa ich vydanie napadnutého rozhodnutia nepochybne dotýkalo. Podľa zákona sa síce krajský súd mohol rozhodnúť o odložení vykonateľnosti právoplatného stavebného rozhodnutia, ale vzhľadom na uvedené okolnosti mal zisťovať, či sa tým nedotkne ústavou zaručených práv sťažovateľov.