Nahradenie väzby dohľadom mediačného a probačného úradníka

1. Vychádzajúc z výkladu, ktorý uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva k pojmu „záruka“ podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky pod neho treba zahrnúť inštitúty uvedené v § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 Trestného poriadku, t. j. záruku prevzatú záujmovým združením občanov alebo dôveryhodnou osobou, písomný sľub obvineného, peňažnú záruku, ako aj dohľad mediačného a probačného úradníka, prostredníctvom ktorého tiež možno dosiahnuť účel väzby.

2. Z príslušných ustanovení Trestného poriadku [§ 80 ods. 1 písm. c) a § 44 ods. 1 a 2] v spojení s príslušnými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) (čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3) nemožno vyvodiť také obmedzenie práv obhajcu pri zastupovaní obvineného, že by nemohol samostatne podať v mene obvineného návrh, aby jeho väzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka. Reštriktívny výklad uvedených ustanovení Trestného poriadku by v konečnom dôsledku znamenal neprípustné obmedzenie základných práv obvineného (sťažovateľa) vyplývajúcich mu z čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy.

3. Ak právny zástupca sťažovateľa v žiadosti o prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu v mene sťažovateľa ako obvineného alternatívne výslovne žiada, aby bol prijatý dohľad mediačného a probačného úradníka ako náhrada jeho väzby, je povinnosťou príslušného súdu zaoberať sa aj možnosťou nahradenia väzby sťažovateľa dohľadom mediačného a probačného úradníka a rozhodnúť o nej. Ak tak neurobí, poruší základné práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.