Náhrada trov právnej pomoci

1. Krajský súd v rámci rozhodovania o priznaní úhrady trov označeného konania na základe § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutím o nepriznaní úhrady týchto trov uplatnil zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasiahol ním do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc sťažovateľa podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Krajský súd v konaní neporušil ani zákaldné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Zásada (princíp) rovnosti účastníkov, t. j. rovnosti procesných strán, je jedna zo základných procesných zásad, ktorá sa netýka len fyzických osôb, ale aj právnických osôb a štátu, resp. štátneho orgánu, pokiaľ v danom konaní vystupuje ako procesná strana, a nie ako nositeľ štátnej moci. V tejto súvislosti mal sťažovateľ rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník konania v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom ustanovených možností, t. j. nebol vopred vylúčený z voľby niektorej možnosti (ani možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie komerčného právnika) ani možnosti využívania uskutočnenej voľby v označenom konaní vedenom na krajskom súde.

3. Všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené.