Možnosť ukladania súhrnného trestu v uznávacom konaní

I. Povaha rozhodovania o uznaní a o výkone cudzieho rozhodnutia (podľa Trestného poriadku aj podľa zákona č. 549/2011 Z. z. v znení zákona č. 344/2012 Z. z.) vylučuje, aby bol výrok o treste uznávaného rozhodnutia nahradený výrokom o uložení súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák. vo vzťahu k rozsudku slovenského súdu, teda výrokom o uložení trestu aj za trestný čin, ktorého sa uznávané rozhodnutie netýka.

Taký postup by mohol vyvolať aj rovnako vylúčené nahradenie jedného trestu, ktorý bol uložený uznávaným rozhodnutím za viac trestných činov, dvoma alebo viacerými trestami, uloženými slovenským súdom rozhodujúcim o uznaní dotknutého cudzozemského rozhodnutia.

II. Okolnosť, že v prípade rozhodovania slovenského súdu by sa ukladal súhrnný trest podľa § 42 Tr. zák., nie je v uznávacom konaní dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 549/2011 Z. Z. v znení zákona č. 344/2012 Z. z. (nezlučiteľnosť sankcie s právnym poriadkom Slovenskej republiky) ani dôvodom na odmietnutie uznania podľa § 16 ods. 1 a 2 tohto zákona.

III. „Zohľadnenie“ v zmysle § 7b ods. 2 Tr. zák. sa vo vzťahu k odsúdeniu súdom iného členského štátu Európskej únie uplatní v novom, po právoplatnosti takého odsúdenia vedenom trestnom konaní, a to ako trestnoprávny dôsledok recidívy pri spáchaní trestného činu, za ktorý je jeho páchateľ odsudzovaný slovenským súdom [§§ 37 písm. m), 38 ods. 5 a 6, 47 ods. 2, 61 ods. 3, ods. 5 písm. a) Tr. zák.].

Naopak, vyššie označené ustanovenie sa neuplatní pri trestaní viacčinného súbehu trestných činov súhrnným trestom ani pri novom odsúdení a potrestaní za všetky čiastkové útoky toho istého pokračovacieho trestného činu spoločným trestom (§§ 42 ods. 3, 41 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom od 1. januára 2013, ktoré má vo vzťahu k ustanoveniu § 7b ods. 2 Tr. zák. v naposledy uvedenom znení povahu osobitného ustanovenia - lex specialis). V týchto prípadoch ide o samostatne uložené a vykonávané sankcie.