Len súd konajúci v konkurznom konaní rozhodne, či pred uplatnením pokuty využije aj iné zákonné donucovacie prostriedky

Ústavný súd pri hodnotení postupu krajského súdu akceptoval skutočnosť, že súd konajúci v konkurznom konaní by mal mať určitý priestor na uváženie pri rozhodovaní o využití zákonom ustanovených procesných oprávnení (právomoci) smerujúcich k vynúteniu splnenia zákonom uložených, resp. zo zákona vyplývajúcich povinností účastníkov konania, resp. osôb zúčastnených na konaní (správcu konkurznej podstaty nevynímajúc). Tento priestor zahŕňa uváženie, či a kedy zákonom ustanovené procesné oprávnenie (uloženie poriadkovej pokuty) príslušný všeobecný súd využije, či pred ich uložením pokuty uplatní aj iné prostriedky smerujúce svojou podstatou k splneniu zákonom uloženej povinnosti správcu konkurznej podstaty, akými sú výzvy a urgencie, či hrozba sankciou (uložením pokuty). V prípade, že je zjavné, že tieto zákonné prostriedky neplnia svoj účel, je povinnosťou vo veci konajúceho konkurzného súdu uplatniť aj krajný zákonný prostriedok slúžiaci na splnenie zákonom uloženej, resp. zo zákona vyplývajúcej povinnosti správcu konkurznej podstaty, ktorý spočíva v jeho odvolaní. Dôležitým predpokladom a dôvodom pre rozhodnutie všeobecného súdu o zbavení správcu konkurznej podstaty jeho funkcie je najmä trvalé porušovanie jeho povinností, ku ktorému podľa názoru ústavného súdu došlo aj v prerokúvanom prípade. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sa nemôže stotožniť s argumentáciou krajského súdu, podľa ktorej odvolanie správcu konkurznej podstaty nie je vo vzťahu k ustanoveniu ďalšiemu správcovi konkurznej podstaty efektívne, „keďže v dôsledku zbavenia funkcie správcu dochádza k ďalšej nečinnosti zbaveného správcu, ktorý buď neodovzdá novému správcovi doklady týkajúce sa konkurzného konania, alebo finančné prostriedky získané speňažením majetku úpadcu“.