Ku kritériám posúdenia požiadavky zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci

I. Pokiaľ Centrum právnej pomoci po vlastnom právnom posúdení veci, ktorá sa mu javí ako jasná a právne jednoduchá, dospel k záveru, že navrhovateľ bude mať neúspech vo veci samej (t. j. dôjde k zamietnutiu žaloby) nie je možné tento záver stotožňovať so zrejmou bezúspešnosťou. Pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zák. o poskytovaní právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci.

II. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O. s. p. v súvislosti s posudzovaním návrhu účastníka konania o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, keď O. s. p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zák. o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na ktoré skutočnosti je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu. Pri aplikácii § 138 O. s. p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť ide najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.