K zásahu do práva na ochranu osobnosti neprimeranou dĺžkou trestného stíhania
Každé trestné stíhanie predstavuje obmedzenie súhrnu osobnostných práv, ktorých súčasti sú vymenované v čl. 10 Listiny. Všeobecne určite platí, že také obmedzenie je legitimované verejným záujmom na ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti. Napriek tomu však možno odlíšiť situácie, kedy sa už nebude jednať o legitímne obmedzenie, ale o zásah a porušenie práv garantovaných v čl. 10 Listiny. Bez toho, aby Ústavný súd chcel abstraktne vymedzovať všetky prípady, v ktorých o legitímne obmedzenie osobnostných práv už nepôjde, možno s istotou konštatovať, že doba, po ktorú beží trestné stíhanie, resp. doba, po ktorú pôsobí neskôr zrušené odsudzujúce rozhodnutie, je týmto nelegitimizujúcim faktorom, ktorý je potrebné skúmať. V takých prípadoch je potrebné príslušné obmedzenie osobnostných práv podrobiť testu proporcionality, teda skúmaniu, či obmedzenie základného práva (tu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a práva na súkromie) je ešte primerané vyššie vymedzenému verejnému záujmu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies