K založeniu záveru o vine na základe dôkazov získaných z tzv. neodkladných a neopakovateľných úkonov vykonaných bez prítomnosti obhajoby
Zásadným ústavnoprávnym problémom v posudzovanej veci totiž nie je to, či rekognície alebo výsluchy svedkov prebehli v súlade so zákonom, ale skutočnosť, že kľúčový usvedčujúci dôkaz, teda stotožnenie sťažovateľa ako osoby, ktorá spáchala trestný čin, nebol ani jeden raz v priebehu celého trestného konania vykonaný tak, aby umožnil reakciu sťažovateľa ako osoby, ktorá bola uvedeným dôkazom stotožnená ako páchateľ. V každom prípade je potrebné trvať na tom, že rozhodnutie o vine sťažovateľa sa musí zakladať okrem iného na jednoznačnom určení sťažovateľa ako páchateľa trestnej činnosti, a to procesne náležitým spôsobom rešpektujúcim práva sťažovateľa ako obvineného.
Inak povedané, ako rozhodujúci dôkaz o vine sťažovateľa môže byť použitý len taký úkon, pri ktorom dôjde k jeho stotožneniu s páchateľom stíhaného skutku, ktorého výkonu sa obhajoba bude môcť zúčastniť a vyjadriť sa k nemu priamo, či už tento úkon bude vykonaný prostredníctvom videokonferencie alebo na základe dožiadania v Rakúsku rakúskymi justičnými orgánmi. Dokiaľ sťažovateľ nebude náležitým procesným postupom, rešpektujúcim jeho práva, preukázateľne identifikovaný ako páchateľ stíhaného trestného činu, musí byť považovaný za nevinného.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies