K začiatku plynutia premlčacej doby nároku na náhradu škody na zdraví
Pokiaľ ide o premlčanie nároku na náhradu škody, ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (subjektívna premlčacia doba).
Jednou z podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody na zdraví je predpoklad, že došlo zo strany zdravotníckeho zariadenia k porušeniu právnej povinnosti, resp. k tomu, že zdravotnícky pracovník porušil svoju povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle de lege artis medicinae. Ďalej musí byť preukázaná existencia kauzálneho nexusu medzi protiprávnym konaním a vzniknutým škodlivým následkom. Už z toho vyplýva logický predpoklad, že slovné spojenie „vedomosť o vzniknutej škode“ nezahŕňa vždy len informáciu o ustálenom zdravotnom stave, resp. jeho stabilizácii, ako sa v aktuálne posudzovanej veci príliš reštriktívne vyjadrili všeobecné súdy, ale obsahuje tiež všetky ďalšie predpoklady pre možnosť uplatnenia nároku v občianskom súdnom konaní. Bez týchto čiastkových vedomostí by totiž v tejto veci poškodený vôbec nemohol nárok v súdnom konaní uplatniť. Situácia je tu odlišná od prípadov, keď je príčina poškodenia zdravia známa poškodenému bezprostredne, ako je tomu často napríklad u následkov dopravných nehôd.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies