K výsluchu v správnom konaní

1. Jednotlivci sa môžu pred vnútroštátnymi súdmi priamo dovolávať zásady dodržiavania práva na obhajobu správnymi orgánmi a z nej vyplývajúceho práva každej osoby byť vypočutý pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť jej záujmy, ako sa uplatňujú v rámci nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000.

2. Zásada dodržiavania práva na obhajobu a osobitne právo každého byť vypočutý pred prijatím nepriaznivého individuálneho opatrenia sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ správny orgán nevypočul príjemcu výzvy na zaplatenie, ktorá bola vydaná v konaní týkajúcom sa dodatočného vymerania dovozného cla na základe nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 2700/2000, pred vydaním tohto rozhodnutia, jeho právo na obhajobu je porušené, aj keď mal možnosť vyjadriť svoje stanovisko neskôr vo fáze správneho konania o námietke, ak vnútroštátna právna úprava neumožňuje príjemcom takej výzvy bez predchádzajúceho vypočutia dosiahnuť odklad jej vykonateľnosti až do jej prípadnej zmeny. Je to tak v každom prípade, ak vnútroštátne správne konanie, ktoré vykonáva článok 244 druhý odsek nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 2700/2000, obmedzuje priznanie takého odkladu vykonateľnosti, pokiaľ existujú dôvodné pochybnosti o tom, či je napadnuté rozhodnutie v súlade s colnými predpismi, alebo ak hrozí dotknutej osobe nenapraviteľná škoda.

3. Podmienky, za ktorých sa musí zabezpečiť dodržiavanie práva na obhajobu, a dôsledky porušenia tohto práva sa určia podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ opatrenia prijaté v tomto zmysle sú rovnakej povahy ako tie, ktoré sa vzťahujú na jednotlivcov v porovnateľných situáciách podľa vnútroštátneho práva (zásada ekvivalencie), a nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných ...