K výnimočnému nepriznaniu náhrady trov konania a k slobodnej voľbe advokáta

Ust. § 150 O. s. p. nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi. Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je nutné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O. s. p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd takto právne vec neposúdil z hľadiska aplikácie ust. § 150 O. s. p. a rozhodnutie neodôvodnil s poukazom na celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia.

Dôvody, ktoré okresný súd uviedol, sú vnútorne rozporné, keď na jednej strane udáva, že rozhodol s poukazom na ust. § 150 ods. 1 veta prvá O. s. p., následne hovorí o účelnosti vynaložených nákladov podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Zjednodušený záver, že v prejednávanej veci náklady spojené so zastúpením advokátom mimo sídla spoločnosti odporcu nepovažuje za účelné, keďže nejde o mimoriadne náročný a komplikovaný spor, kedy sa sám odporca k návrhu kvalifikovane vyjadril, sú arbitrárne, bližšie nezdôvodnené, najmä vzhľadom na skutočnosť, keď takýto záver súdu obmedzuje právo slobodnej voľby advokáta. Uvedené však súvisí iba s účelnosťou vynaložených trov konania. Okresný súd vôbec neodôvodnil, aké dôvody hodné osobitného zreteľa zobral do úvahy, keď úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.