K výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi

I. V prípade, že exekučným titulom je predbežné opatrenie (od 1. 7. 2016 tzv. neodkladné opatrenie, pozn. aut.), je vhodné zaoberať sa vo vykonávacom konaní názorom maloletých detí (ktoré sú schopné vyjadriť svoj názor) na úpravu vzájomných vzťahov ich rodičov nariadenú týmto predbežným opatrením. V týchto prípadoch nie je vhodné (t. j. rozporné so záujmom maloletého dieťaťa) viesť výkon rozhodnutia len administratívnym spôsobom, tj. ex cathedra (tzv. „od stola“), keď z hľadiska prejednávanej veci je v záujme maloletých detí zistiť, či tvrdenie povinnej o odmietaní maloletých detí stretnúť sa s oprávneným je pravdivé a má reálny základ.

II. Pri úprave a následnej realizácii výkonu styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, treba rešpektovať aj právo dieťaťa na svoj názor, ktorý môže zahŕňať nechuť stretávať sa s rodičom z dôvodov rôzneho charakteru, spočívajúcich v osobe starajúceho sa rodiča ale aj v osobe oprávneného rodiča; je nevyhnutné hľadanie dôvodu, prečo dieťa odmieta styk s jedným z rodičov, a to nielen pre súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia, ale predovšetkým pre rodičov detí; ak ide totiž o oprávnené odmietanie, v prípade, keď dieťa má vytvorený svoj vlastný odôvodnený názor, je otázne, či možno dieťa nútiť k stretávaniu (dieťa nie je vec, resp. len objekt rodičovských práv a povinností rodičov); samozrejme iba za predpokladu, že sú splnené podmienky pre záver, že ide skutočne o vlastný názor dieťaťa, ktorý si vytvorilo samo na základe všetkých relevantných informácií, ktoré mu boli nezávisle sprostredkované; pokiaľ rodič bezdôvodne zanedbal v priebehu dlhšieho obdobia svoj vzťah k dieťaťu, nestretával sa s ním, neprejavoval o neho záujem, nekontaktoval ho, svoje rodičovské práva nevykonával ani inak nezabezpečoval výchovu dieťaťa, hoci mu v tom nebránila závažná prekážka, potom nemožno následne dieťaťu vyčítať jeho snahu eliminovať tohto rodiča zo svojho života.