K vyhotovovaniu obrazového záznamu verejnosťou na rokovaní obecného zastupiteľstva

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva nesmerovalo proti právu sťažovateľky informácie vyhľadávať ani ich prijímať vlastnými zmyslami, ale výlučne proti jej právu na prijímanie informácií technickými prostriedkami, t. j. prostredníctvom vyhotovenia obrazového záznamu „na kameru“ , resp. prostredníctvom súčasného vyhotovenia zvukovo-obrazového záznamu, čím objektívne, bez ohľadu na úmysly poslancov obecného zastupiteľstva, zasiahlo aj do práva sťažovateľky takýmto spôsobom získané informácie ďalej rozširovať.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že v okolnostiach daného prípadu neexistuje žiadne zákonné obmedzenie, ktoré by obecnému zastupiteľstvu umožňovalo zasahovať do práva sťažovateľky na informácie z jeho verejného rokovania, a teda tu nebola naplnená základná podmienka vyplývajúca z čl. 26 ods. 4 ústavy. Takéto obmedzenie neobsahuje ani ustanovenie § 12 ods. 12 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého podrobné pravidlá o rokovaní obecného zastupiteľstva upraví rokovací poriadok. Práve týmto ustanovením je obecnému zastupiteľstvu daná možnosť (ale aj povinnosť) vytvoriť také podmienky, ktorými zabezpečí ochranu práv všetkých osôb zúčastnených na jeho rokovaní. Neobstojí preto obrana obce, že „vyhovením tejto žiadosti by sa obecné zastupiteľstvo dostalo do kolízie so základným právom ostatných prítomných občanov (nie poslancov) na súkromie (ochranu osobnosti), nakoľko ani oni nesúhlasili s vyhotovovaním obrazového záznamu vo vzťahu k nim zo strany sťažovateľky a pre jej súkromné účely“ .