K ustanoveniu opatrovníka maloletému v prípade, že zákonný zástupca neobhajuje jeho záujmy

Skutočnosť, že v konaní pred všeobecnými súdmi, ktorého účastníkom je maloletý, je konané s jeho rodičom ako zákonným zástupcom, nevylučuje vznik situácie, keď na takéto zastúpenie nebude možné z hľadiska záujmov maloletého nahliadať ako na riadne. Bude tomu tak predovšetkým vtedy, keď zákonný zástupca zastupuje maloletého len formálne, fakticky však so súdom nijak nekomunikuje, ani si nepreberá zaslané písomnosti na žiadnej známej adrese. Takýto zástupca nerobí žiadne procesné úkony na ochranu práv maloletého, v dôsledku čoho jedná v rozpore s jeho záujmami, ako aj samotným účelom zastúpenia. S ohľadom na obmedzenú schopnosť maloletého porozumieť významu konania tento naviac nemusí mať vôbec možnosť na nečinnosť svojho zákonného zástupcu upozorniť alebo sa proti nej brániť, aj keď prípadný nepriaznivý výsledok konania pôjde k jeho tiaži. Ide v podstate o porovnateľnú situáciu, ako keby tento maloletý nebol vôbec zastúpený. Z týchto dôvodov je povinnosťou všeobecného súdu vždy zvážiť, či v konkrétnej veci nejde práve o túto situáciu a či nie sú splnené podmienky pre ustanovenie opatrovníka podľa § 29 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku (od 1. 7. 2016 podľa § 69 Civilného sporového poriadku). V prípade, že sa všeobecnému súdu zároveň nepodarilo zistiť vedľa miesta pobytu zákonného zástupcu ani miesto pobytu maloletého účastníka konania, musí posúdiť aj splnenie podmienok pre ustanovenie opatrovníka z dôvodu uvedeného v § 29 ods. 2 občianskeho súdneho poriadku (v ČR v § 29 ods. 3 občianskeho súdneho poriadku). Vždy je pritom treba dbať na najlepší záujem dieťaťa.