K určeniu výšky bezdôvodného obohatenia z titulu užívania pozemku nad rámec spoluvlastníckeho podielu

Pri určení čiastky, o ktorú sa takto na úkor žalobkyne obohatil žalovaný užívaním pozemku nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, je potom treba postupovať v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami (tj. § 451 a nasl. obč. zák.) aj ich výkladom v ustálenej judikatúre, ktorá sa prikláňa k tomu, že peňažná náhrada za užívanie veci bez právneho dôvodu musí byť poskytnutá vo výške (spravidla) obvyklého nájomného vynakladaného za užívanie rovnakej alebo obdobnej veci v danom mieste, čase a za porovnateľných podmienok, pričom tento záver je plne aplikovateľný aj pri posudzovaní prospechu nadobudnutého užívaním veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu bez právneho dôvodu. Pri posudzovaní výšky obohatenia je súdu síce k dispozícii postup podľa § 136 o. s. ř., ale ten by sa mal v zásade odvíjať práve od ceny obvyklého nájomného, ktoré eventuálne môže byť následne korigované zohľadnením špecifík, z ktorých možno usudzovať na nižšiu či vyššiu hodnotu konkrétneho užívacieho oprávnenia. K určovaniu výšky obvyklého nájomného by pritom malo byť pristupované na základe podkladov umožňujúcich prinajmenšom istú kvantifikovateľnosť hodnoty užívacieho oprávnenia uzurpovaného obohateným tak, aby aj prípadná úvaha v zmysle § 136 o. s. ř. mohla obstáť ako náležite podložená. Týmto informačným zdrojom nemusí byť nutne znalecký posudok, ak sa javia v kontexte posudzovanej veci za postačujúce iné podklady dostatočne vypovedajúce o nájomnom obvyklom v danom meste a čase. Rozhodujúce pre vyčíslenie rozsahu obohatenia by však každopádne mali zostať skutočnosti odrážajúce peňažnú hodnotu takto nadobudnutého majetkového prospechu (teda v podstate ekvivalent čiastky, ktorú by pri riadnom plynutí okolností obohatený musel vynaložiť na získanie obdobného užívacieho práva), a nie tie, ktoré sa vzťahujú k inému aspektu právnych vzťahov medzi dotknutými osobami.