K úprave rozsahu styku rodiča so školopovinným dieťaťom

I. V prípade, keď všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je potrebné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je sa v zásade rovnakou mierou starať o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a preto ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomu dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.

II. V posudzovanej veci krajský súd pristúpil k obmedzeniu styku sťažovateľa s maloletou, a toto svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate len tým, že maloletá začne navštevovať prvú triedu základnej školy a že (zrejme) bude mať záujmovú činnosť. Takýto dôvod však očividne nie je možné považovať za relevantný, pretože sa týka v podstate všetkých školopovinných detí a jeho uplatnenie by v konečnom dôsledku znamenalo, že princíp rovnosti rodičov, pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté dieťa, by nebolo možné vôbec naplniť, a tak napr. striedavá starostlivosť, ktorá je pomyselným „ideálom“ usporiadania pomerov detí a rodičov, ktorí spolu nežijú, by bola prakticky vylúčená.

III. Pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký význam práve obdobie, keď musí plniť svoje školské a ďalšie povinnosti, a keď je viac než inokedy potrebné, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia, tak aby dieťa mohlo čo najviac ťažiť zo znalostí, skúseností a výchovných a pedagogických schopností oboch rodičov, a nielen jedného z nich. Okrem toho možnosť väčšieho zapojenia rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, do výchovy dieťaťa v období, keď sú naňho kladené zvýšené nároky a keď dieťa musí spoločne (aj) s týmto rodičom prekonávať rôzne prekážky a riešiť spoločné problémy, má význam aj pre prehĺbenie vzájomných citových väzieb medzi nimi a tiež vedie tohto rodiča k zodpovednosti za budúcnosť dieťaťa. Nejde teda len o právo oboch rodičov podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, ale tiež o sledovanie jeho „najlepšieho záujmu“, keď široký styk aj v školskom roku spravidla bude pre dieťa prínosom a obohatením.