K účelu a zmyslu ochrany poskytovanej správnymi súdmi

Ak rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ,,minister spravodlivosti“) o odvolaní sudcu z funkcie predsedu súdu neobsahovalo základné zákonom predpísané náležitosti, neobsahovalo žiadne vecné odôvodnenie a neobsahovalo ani poučenie o opravnom prostriedku a sudca napriek tomu proti tomuto rozhodnutiu podal rozklad, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa rozkladom zaoberalo, avšak dospelo k záveru, že rozhodnutie o odvolaní predsedu súdu z funkcie nemožno rozkladom napadnúť, a rovnaký názor vyslovila i poradná osobitná rozkladová komisia, potom by bolo iba iluzórnym poskytnutie súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky sťažovateľovi správnym súdom tak, že konanie o jeho žalobe smerujúcej proti rozhodnutiu ministra spravodlivosti o jeho odvolaní z funkcie je zastavené pre nesplnenie podmienok súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov (§ 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Právna úprava stanovenia týchto podmienok počíta s tým, že správne orgány sú si vedomé aspoň svojej právomoci a inštančného postupu. Pokiaľ to tak nie je, potom nemôže následky takto vytvoreného stavu znášať žalobca, ktorý sa obráti so žalobou o preskúmanie zákonnosti na súd. Ak ochrana správnymi súdmi má naplniť svoj účel a zmysel, potom za tejto situácie je vecou správneho súdu, aby bez zbytočného odkladu poskytol ochranu fyzickej osobe, ktorá tvrdí, že jej práva boli rozhodnutím porušené.