K súbehu priestupkového konania a občianskoprávneho konania vo veci ochrany osobnosti

Neoprávneným konaním žalovanej objektívne spôsobilým zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov bol dotknutý nielen záujem štátu, ale tiež záujem žalobcov. Vyjadrením žalovanej, že žalobcovia páchajú trestnú činnosť, bola v istom zmysle „narušená rovnováha“ ich vzájomného osobnostného vzťahu. Žalovaná sa dopustila konania spôsobilého „ponížiť“ ich v očiach iných osôb.

Pokiaľ sa niekto dopustí konania znižujúceho česť a dôstojnosť fyzickej osoby, je v občianskom súdnom konaní cieľom takto zasiahnutej osoby, aby dosiahla nútené uloženie sankcie tomu, kto do jej osobnostných práv zasiahol. Účelom takejto sankcie, uloženej súdom v primeranej forme a v adekvátnom rozsahu, je nastoliť opätovnú „rovnováhu“ osobnostného vzťahu aktérov skutkového deja, v rámci ktorého došlo k zásahu do osobnosti. Pokiaľ súd primeranými občianskoprávnymi prostriedkami „potrestá“ toho, kto zasiahol do osobnostných práv iného, zasiahnutý subjekt dosiahne satisfakciu „ponížením“ zasahujúceho subjektu. K tomu dochádza tým, že súd zasahujúceho – podľa okolností prípadu – donúti buď sa ospravedlniť zasiahnutej fyzickej osobe alebo jej zaplatiť náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy v peniazoch (prípadne mu uloží obe sankcie zároveň).

Samotné rozhodnutie priestupkového orgánu ale bez ďalšieho nemá bezprostredný dopad na vzájomný osobnostný vzťah subjektu a objektu zásahu. Sankcia za priestupok proti občianskemu spolužitiu vo forme pokarhania neznamená, že ten, kto iného urazil, sa (či už dobrovoľne, alebo z donútenia niektorým orgánom) „ponížil“ a za svoje konanie sa urazenej fyzickej osobe (minimálne) ospravedlnil.