K správnemu trestaniu zdravotného pracovníka v dôsledku nesplnenia uloženej povinnosti dovzdelávať sa

Právne vzťahy upravujúce podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti patria do oblasti práva verejného, a v rámci neho potom porušenia zákona, sankcionované ukladaním určitej pokuty, resp. povinnosti patria do oblasti správneho trestania. Uloženie povinnosti podľa § 42 ods. 9 zák. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v platnom znení (ďalej len „Zákon č. 578/2004 Z. z.“) doplniť si vedomosti sústavného vzdelávania zúčastnením sa podujatia sústavného vzdelávania, ako aj uloženie pokuty podľa § 82 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany povinného subjektu, teda majú nesporne sankčný charakter, a preto je nevyhnutné pri ich ukladaní resp. uplatňovaní, dodržiavať aj vyššie uvedené zásady platné pre správne trestanie. Ako sám žalobca uviedol vo svojom vyjadrení, že zrušenie registrácie je pre výkon zdravotníckeho povolania najvyšším trestom a je teda v hierarchii sankcií najprísnejšou formou potrestania vzhľadom na jej definitívny charakter, je nesporným, že novšia právna úprava, ktorá ukladá za toto porušenie povinnosti sankciu vo forme pokuty, je jej miernejšou formou a teda výhodnejšiou pre sankcionovaný subjekt. Správny orgán rozhodujúci o ukladaní sankcie posudzuje prísnosť a následok sankcie v jej normatívnom meradle a nie vzhľadom na individuálne ponímanie sankcie subjektom, ktorému sa ukladá.

Najvyšší súd zastáva tiež názor, že predmetná sankcia (uloženie povinnosti dovzdelávať sa a uloženie pokuty za nesplnenie tejto povinnosti) bola Slovenskou lekárskou komorou ako príslušným orgánom dozoru uložená účelne napriek tomu, že žalobca v súčasnosti nevykonáva povolanie zdravotníckeho pracovníka, avšak jeho registrácia trvá. Je potrebné poznamenať, že žalobca si bol vedomý svojich povinností zdravotného pracovníka vykonávajúceho povolania lekár, ktoré mu ukladá zákon, ako aj svojej povinnosti ich dodržiavať. Rovnako je potrebné dodať, že v hodnotiacom období vykonával žalobca povolanie lekára, preto vzhľadom na verejnoprávne požiadavky na výkon tohto povolania, ktoré sú za účelom ochrany verejného záujmu stanovené v zákone č. 578/2004 Z. z. bol povinný tieto zákonné predpoklady výkonu povolania spĺňať.

Odvolací súd neprihliadol na obranu zdravotného pracovníka, ktorý sa odvolával na to, že bolo pre neho neúčelné pred nástupom na starobný dôchodok, s ktorým spájal aj plánované ukončenie výkonu svojej odbornej špecializovanej činnosti zdravotníckeho pracovníka – lekára, dopĺňať si vzdelávanie, nakoľko síce nastúpil na starobný dôchodok, avšak nepožiadal o zrušenie registrácie o zrušenie registrácie v súvislosti s ukončením výkonu zdravotníckeho povolania. Zotrvávajúca registrácia žalobcovi pritom ako podmienka výkonu zdravotníckeho povolania umožňuje kedykoľvek povolanie lekára vykonávať.