K skutkovej podstate nezákonnej (policajnej) provokácie

I. O skutkovej podstate nezákonnej provokácie možno hovoriť vtedy, keď sa dotknutí príslušníci policajných zložiek - či už členovia bezpečnostných síl alebo osoby konajúce na základe ich inštrukcii - neobmedzia výlučne na vyšetrovanie trestnej činnosti v podstate pasívnym spôsobom, ale uplatnia takú formu vplyvu na jednotlivca, aby podnietili spáchanie trestného činu, ktorý by inak spáchaný nebol, a to za účelom, aby bol odhalený trestný čin, to znamená, aby boli obstarané potrebné dôkazy a začaté trestné stíhanie. Pod policajnou provokáciou treba rozumieť nielen podnecovanie k spáchaniu trestného činu, ale aj podporovanie v rozhodnutí spáchať ho, aktívne navádzanie ho uskutočniť a zabezpečovanie prostriedkov na jeho spáchanie s výlučným cieľom obstarať relevantný dôkaz - odovzdanie a prijatie úplatku - o spáchaní trestného činu. Konanie svedka ako agenta prekročilo zákonom dovolené hranice konania agenta, a preto všetky dôkazy obstarané takýmto spôsobom a súvisiace s konaním agenta, včítane samotných výpovedí tohto svedka, sú nezákonné a v trestnom konaní nepoužiteľné.

II. Advokát nesmie byť podľa § 129 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. vypočúvaný o okolnostiach spáchania niektorého z trestných činov korupcie, ktorý mal byť spáchaný za účelom získania neoprávneného prospechu (protiprávnej výhody) pre obvineného, ktorého advokát obhajuje alebo obhajoval v trestnom konaní, ak sa mal advokát o dotknutých skutočnostiach dozvedieť v súvislosti s výkonom obhajoby a spáchanie trestného činu už nemožno prekaziť. Výsluch advokáta ako svedka je v takom prípade možný, len ak bol od povinnosti zachovávať mlčanlivosť oslobodený klientom v zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. V dôsledku toho, že obžalovaný nebol zbavený mlčanlivosti, na jeho strane bolo závažným spôsobom sťažené právo na obhajobu. Uvedené zjavne preukazuje aj to, že v platnom a účinnom Trestnom poriadku chýba obdobné ustanovenie pri výsluchu obvineného, v trestnom práve je však povolená analógia, a preto ustanovenia o výsluchu svedka mali byť použité aj u obvineného. Uvedené vyjadruje to, že informácie získané z informačno-technických prostriedkov ohľadne komunikácie obhajcu s klientom sa môžu použiť iba vtedy, ak sa tieto informácie nevzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje klienta - obvineného. V danom prípade informácie sa týkali veci obvinenej (už odsúdenej), v ktorej ju obžalovaný ako obhajca obhajoval, pretože práve prostredníctvom úplatku sa jej vec mala doriešiť. Pokiaľ orgán činný v trestnom konaní iniciatívne a vlastnou aktivitou vytvorí podmienky a navodí situáciu so zjavnou snahou, aby bol trestný čin spáchaný, rozšírený jeho rozsah, resp. aby bol dokonaný, pôjde o exces z hraníc a pravidiel, v ktorých sa trestné konanie realizuje. V dôsledku toho sú dôkazy takýmto spôsobom získané od počiatku nezákonné a v trestnom konaní nepoužiteľné (§ 89 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z.).