K prístupu súdov k návrhom na povolenie obnovy konania v súvislosti s neústavnou časťou asperačnej zásady

Podľa názoru ústavného súdu môžu byť novými skutočnosťami iba skutočnosti súdu v pôvodnom konaní neznáme, ktoré však už v dobe vydania rozhodnutia existovali a až neskôr vyšli najavo. Nový výklad ustanovenia hmotného práva teda nemôže byť novou skutočnosťou, ak v dobe vydania pôvodného rozhodnutia neexistoval. Ústavný súd však berúc do úvahy už opísané okolnosti prípadu považuje za rozhodujúcu skutočnosť, ktorú krajský súd v napadnutom uznesení vôbec nezohľadnil. Z pohľadu sťažovateľa bolo novou skutočnosťou, podobne ako v prípade jeho prvého návrhu na povolenie obnovy konania, to, že mu bol uložený trest za použitia neústavnej časti asperačnej zásady. V čase rozhodovania o prvom návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania sa ako na všeobecných, tak aj na ústavnom súde viedla polemika o tom, ako by mali súdy pristupovať k návrhom na povolenie obnovy konania v súvislosti s neústavnou časťou asperačnej zásady. To malo pred všeobecnými súdmi za následok, že návrhy na obnovu konania v súvislosti s neústavnou časťou asperačnej zásady niektoré súdy zamietali a iné zas obnovu konania povoľovali. Ani judikatúra ústavného súdu nebola v tomto smere jednotná. Opísaná názorová polemika však bola po prijatí stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 26. novembra 2013 a predovšetkým po prijatí zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu zo 7. mája 2014 ukončená v prospech plnohodnotnej ochrany práv odsúdených (sťažovateľov). Uvedené skutočnosti boli krajskému súdu v čase jeho rozhodovania známe a tento ich preto mal s ohľadom na potrebu materiálnej ochrany ústavnosti v napadnutom uznesení zohľadniť. Vo výnimočných okolnostiach daného prípadu bolo totiž pri porovnaní situácie sťažovateľa so situáciou iných odsúdených, ktorým bola za obdobných okolností obnova konania povolená, potrebné prihliadať na princíp spravodlivosti a predovšetkým na to, čo bolo pre sťažovateľa v danej veci v stávke (výška nepodmienečného trestu odňatia slobody).