K prihlasovaniu pohľadávok a úkonom správcu konkurznej podstaty

K námietke odvolateľa, ktorý poukazuje na nečinnosť správcu konkurznej podstaty a nedostatočný dohľad konkurzného súdu, odvolací súd uvádza, že mu v tejto súvislosti neprináleží v tomto konaní posudzovať postup správcu, ani konkurzného súdu počas konkurzu. Zdôrazňuje však, že pohľadávky proti podstate, ktoré sa uplatňujú u správcu nepodliehajú režimu ich preskúmania na prieskumnom pojednávaní, pričom zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, ktorých nárok správca neuznal, predkladá správca konkurznému súdu spolu s konečnou správou (§ 29 ods. 1, 2 zák. č. 328/1991 Zb.).

K možnosti zachovania práva odvolateľa odvolací súd poukazuje aj na zásadu (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“), ktoré pravidlo je premietnuté v inštitúte premlčania.

Vychádzajúc z uvedeného, súd prvého stupňa správne vyvodil, že pohľadávka veriteľa z titulu mzdových nárokov splatných spred troch mesiacov do vyhlásenia konkurzu nie je pohľadávkou proti podstate, a preto mala byť do konkurzu uplatnená najneskôr do konania prieskumného pojednávania, a v dôsledku zmeškania tejto lehoty navrhovateľom je z uspokojenia vylúčená (§ 33 ods. 1 písm. f/ zák. č. 328/1991 Zb.). Pre prípad časti mzdových nárokov, ktoré sú pohľadávkami proti podstate, súd prvého stupňa po odporcom dôvodne vznesenej námietke premlčania, správne uzavrel, že tieto podaným návrhom neboli navrhovateľom uplatnené v trojročnej premlčacej lehote.