K prieťahom v súdnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie

I. Okresný súd takto po dobu piatich rokov nepostupoval a svoj postup ani logicky nezdôvodnil, pričom vo svojom vyjadrení priznal, že postupoval v rozpore s § 42 ods. 1 OSP. K veci treba zdôrazniť, že ide len o návrhy, ktoré sú právne, ale aj vecne bežnou agendou všeobecného súdu. Ich množstvo znamená len organizačné zabezpečenie konania, čo je vecou štátnej správy súdu a s týmto problémom sa musel vyrovnať v neposlednej rade aj ústavný súd. Ústavný súd nemohol ani hodnotiť postup všeobecného súdu, pretože podľa jeho oznámenia z 12. júla 2011 v 4285 veciach neboli vykonané žiadne úkony.

Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v 4285 podaniach sťažovateľky z 31. marca 2006 a 26. júla 2006 urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II. Pri primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd kumulatívne vychádza z rozsahu a dôvodov požadovaných sťažovateľom v návrhu.

Pri rozhodovaní o tomto návrhu vychádza z dĺžky konania vo veci samej, z počtu nerozhodnutých vecí, z predmetu sporu a zhodnotenia aktivity všeobecného súdu v daných veciach, ako aj z aplikácie zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie priznáva podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.