K prieťahom v súdnom konaní

Ústavný súd zo súdneho spisu zistil, že okresný súd vo veci konal v zásade plynulo od podania žaloby (8. marca 2001) až do 19. decembra 2002 (uznesenie o priznaní znaleckej odmeny). Následne však v namietanom konaní došlo k viacerým obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu; od 19. decembra 2002 do 6. mája 2004 a následne až do 5. septembra 2005. Rovnako bol okresný súd bez relevantného dôvodu nečinný od 13. marca 2006 (výzvy účastníkom konania na predloženie listinnej dokumentácie) až do 5. augusta 2009, keď bol nariadený termín pojednávania na 23. september 2009. Ďalší postup okresného súdu zameraný na zabezpečenie znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia infektológie ústavný súd hodnotí ako nesústredený a neefektívny. V dôsledku neodôvodnenej nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu nie je vo veci právoplatne rozhodnuté ani po uplynutí takmer 11 rokov od začatia konania, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné. Obranu okresného súdu založenú na tom, že v doterajšom priebehu namietaného konania došlo k piatim zmenám zákonných sudcov, ústavný súd nemohol akceptovať, keďže ide o dôvody na strane súdu, ktoré nemôžu byť pripísané na ťarchu účastníka konania, ktorý sa domáha, aby súd vo veci rozhodol v primeranom čase od podania žaloby. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že v doterajšom priebehu namietaného konania došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.