K prieťahom v súdnom konaní

Ústavný súd poukazuje na to, že už len trvanie napadnutého konania – viac ako 9 rokov – je samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a ako celok ho možno považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy. Takáto zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate Pri hodnotení postupu okresného súdu ústavný súd prihliadol aj na skutočnosť, že napriek tomu, že už prikázal okresnému súdu v danej veci konať, okresný súd neorganizoval svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila o rozhodnutie. Vec sa stále nachádza na okresnom súde, a to bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Aj keď v priebehu konania bolo potrebné vypočuť viacerých svedkov, vyžiadať listinné dôkazy a vykonať znalecké dokazovanie (pričom vec sa z dôvodu odvolania sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu o priznaní znalečného takmer rok nachádzala na krajskom súde), ústavný súd je tohto názoru, že žiadna skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku posudzovaného konania pred okresným súdom. Navyše, ako vyplýva zo záverov posledného pojednávania konaného 18. októbra 2011, vo veci bude nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, a to až s odstupom mnohých rokov od podania návrhu.