K prieťahom v súdnom konaní

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od 8. augusta 2007 do 5. februára 2009 (osemnásť mesiacov) a na vrub okresnému súdu treba pripísať aj neospravedlniteľnú procesnú činnosť v období od 15. júla 2009 do 22. júla 2010 (dvanásť mesiacov), v ktorom bolo prerušené napadnuté konanie v dôsledku uznesenia okresného súdu. Toto rozhodnutie zbytočne vyvolalo oddialenie odstránenia právnej neistoty účastníkov konania, pretože podľa krajského súdu je toto rozhodnutie nepreskúmateľné a nesprávne. Okresný súd teda počas dva a pol roka vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v danej veci nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru. K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení podpredsedníčky okresného súdu. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.