K prieťahom v súdnom konaní

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania už viac ako 12 rokov (začaté bolo 12. apríla 1999) je už samo o sebe celkom jednoznačne neprimerané (aj keď vec bola celkove cca štrnásť mesiacov na krajskom súde, za postup ktorého okresný súd nezodpovedá). Ústavný súd tiež konštatuje, že okresný súd bol v danej veci nečinný od 20. apríla 1999 do 14. januára 2000 (deväť mesiacov). Okrem toho znalec ustanovený 12. októbra 2000, ako aj znalec ustanovený 18. mája 2001 vrátili vypracovanie znaleckej úlohy alebo podali znalecký posudok „po lehote“, ako to uviedol sám podpredseda okresného súdu, a obaja znalci tak zapríčinili minimálne jednoročnú nečinnosť súdu. Všeobecný súd pritom v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca. Ďalej treba poukázať na to, že okresný súd v období od 5. februára 2002 do 26. marca 2004, teda viac ako dva roky, okrem priznania odmeny za znalecký posudok a pár jednoduchých úkonov nevykonal vo veci žiadne efektívne úkony. Uvedený postup okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľný, pretože počas najmenej troch rokov a deviatich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na ...