K prieťahom v súdnom konaní

Z pohľadu ústavného súdu sú v situácii, keď odporca popiera svoje otcovstvo, na adrese svojho pobytu v štáte, ktorého je občanom sa nezdržiava, jeho pobyt v inom štáte súdu nie je známy a nepodarilo sa ho zistiť ani inými úkonmi súdu, prirodzené ťažkosti v doručovaní rozsudku súdu. Táto skutočnosť však nemôže viesť k takým dôsledkom, že konanie nie je právoplatne skončené takmer 12 rokov po jeho začatí, pričom súdu sa za viac ako šesť rokov nepodarilo doručiť rozsudok odporcovi. Tento sa pritom nachádza pravdepodobne v jednom z dvoch uvedených členských štátoch Európskej únie. Neschopnosť súdu doručiť rozsudok odporcovi po tak dlhú dobu je pritom ústavne neospravedlniteľná a neakceptovateľná. Okresný súd musí sústrediť všetku svoju pozornosť na právne efektívne úkony, ktoré skutočne povedú k tomu, že rozsudok bude odporcovi doručený, resp. že nastanú účinky doručenia inak ako v dôsledku osobného doručenia rozsudku. Výklad a uplatňovanie všetkých vnútroštátnych, európskych, ako aj medzinárodných procesných noriem zo strany okresného súdu pritom musí byť ústavne súladný, in concreto nesmie byť prekážkou pre uplatnenie práva sťažovateliek na rozhodnutie veci v primeranej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov. Je však celkom zrejmé, že doterajšia činnosť okresného súdu a ním zvolené postupy doručovania rozsudku a zisťovania pobytu odporcu neviedli k želanému výsledku, a jeho objektívna zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateliek je teda preukázaná.