K prieťahom v súdnom konaní

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľom namietaného obdobia zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa začalo podaním žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy z pracovného pomeru s prísl. 12. augusta 1999 a doteraz nie je skončené ani na prvom stupni v časti o vyplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom. Napriek tomu, že okresný súd nariaďoval súdne pojednávania (napr. bez uvedenia dôvodu pojednávanie nariadené na 11. február 2003 zrušil), vykonával úkony spojené s prerokovaním veci, zabezpečoval listinné dôkazy, jeho konanie bolo nekoncentrované a neefektívne. Svedčí o tom skutočnosť, podľa ktorej rozhodol v merite veci okresný súd 10. októbra 2000 aj 12. októbra 2005, predsa tieto rozhodnutia museli byť krajským súdom zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Aj rozhodnutie okresného súdu z 12. septembra 2008 bolo krajským súdom v časti žaloby zmenené. Konanie vedené okresným súdom do času rozhodovania ústavného súdu trvá už 12 rokov. Vzhľadom na uvedené nepovažoval ústavný súd za potrebné poukazovať na jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu, pretože celková doba 12 rokov, počas ktorej vec sťažovateľa stále nie je právoplatne skončená (i keď v časti skončená bola), sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru