K prieťahom v súdnom konaní

Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní, je potrebné konštatovať, že sa v jeho priebehu vyskytlo opakovane niekoľko dlhých období nečinnosti a jeho postup bol poznačený neefektívnosťou. To, že sa súdne konanie stále nachádza v štádiu znaleckého dokazovania a zisťovania skutkového stavu, svedčí tiež o nesústredenom postupe okresného súdu v danej veci. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol. Ústavný súd zároveň uznáva, že k predĺženiu konania prispeli aj ťažkosti s vyhľadaním a ustanovením znalcov z príslušného odboru, ktoré však všeobecný súd môže riešiť v súlade so zákonom a využiť všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon poskytuje v záujme urýchlenia znaleckého dokazovania. Ústavný súd poukazuje tiež na to, že zodpovednosť za zabezpečenie plynulého vykonania znaleckého dokazovania v plnej miere znáša okresný súd, ktorý ako jediný mal možnosť nečinnosť znalca odstrániť efektívnym využitím procesných možností daných Občianskym súdnym poriadkom. Ústavný súd preto doterajší postup okresného súdu pri nariaďovaní znaleckého dokazovania považuje za neefektívny a nesústredený, nesmerujúci plynulo k rozhodnutiu vo veci samej, čím došlo k spomaleniu konania a právna neistota sťažovateľky nebola dlhodobo odstránená. Vplyv na predĺženie konania malo aj rozhodovanie o ustanovení poručníkov pre žalobkyňu v 5. rade. K narušeniu plynulosti konania prispela aj častá zmena zákonného sudcu, keďže vo veci rozhoduje v poradí piaty zákonný sudca.