K prieťahom v súdnom konaní

Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je to v danej veci, možno už len na základe celkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Aj keď podľa zistení ústavného súdu postup krajského súdu v namietanom konaní nevykazoval znaky dlhšej nečinnosti, na druhej strane je však potrebné konštatovať, že bol poznačený veľkou neefektívnosťou, čo možno vyvodiť z toho, že meritórne rozhodnutia krajského súdu museli byť až dvakrát v odvolacom konaní zrušené a vec bola zakaždým krajskému súdu vrátená na ďalšie konanie. Ústavný súd konštatuje, že v dôsledku uvedených najvyšším súdom zistených pochybení krajského súdu a nutnosti ich následnej korekcie v odvolacom konaní došlo k značnému predĺženiu priebehu napadnutého konania. V priebehu celého konania tak krajský súd nepostupoval v konaní dôsledne, neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe vykonal dokazovanie a ďalšie relevantné úkony potrebné na rozhodnutie vo veci samej. K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže teda dôjsť nielen samotným nekonaním príslušného súdu (senátu), ale aj takou jeho neefektívnou činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania, čiže k právoplatnému rozhodnutiu vo veci. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby súd vec len prerokoval alebo vykonal a vykonával rôzne procesné úkony (bez ohľadu na ich počet), ale je potrebné, aby vec právoplatne skončil.