K prieťahom v súdnom konaní

Okresný súd 27. mája 2010 vyhlásil uznesenie, ktorým meritórne rozhodol tak, že konanie v časti o uloženie povinnosti odporcovi vykonať záznam v katastri nehnuteľností zastavil a rozhodol o postúpení veci Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky B., a to po právoplatnosti predmetného uznesenia. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že po siedmich rokoch od podania návrhu sťažovateľom (ako jedným z navrhovateľov) „dospel súd k záveru, že súd nemá právomoc uložiť odporcovi povinnosť vykonať záznam v katastri nehnuteľností na základe rozsudku tunajšieho súdu pod č. k. 5 C 325/94-52 zo dňa 24. 3. 1997 tak, ako sa jej domáhajú navrhovatelia v 1.- 4. rade, nakoľko odporca je orgánom verejnej správy, ktorý samostatne rozhoduje o zápisoch práv k nehnuteľnostiam v katastrálnom konaní, ktoré je osobitným druhom správneho konania“.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu uznesením z 2. mája 2011 potvrdil.
Uvedený postup okresného súdu v označenom konaní hodnotí ústavný súd ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a účelnosť úkonov a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a prispel k celkovej dĺžke namietaného konania. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že v období od doručenia návrhu 2. januára 2003 do 1. júna 2011 došlo v namietanom konaní k zbytočným prieťahom tak neodôvodnenou opakovanou krátkodobou nečinnosťou, ako aj neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.