K preskúmaniu rozhodnutia súdov

Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ako aj odôvodnenia rozsudku krajského súdu, na ktoré nemožno nazerať izolovane a ktoré podľa judikatúry ústavného súdu tvorí jeden celok, dospel k záveru, že rozhodnutie je dostatočným spôsobom odôvodnené, najvyšší súd zrozumiteľne odôvodnil úvahy, ktoré zvolil pri rozhodovaní o nároku sťažovateľky, pričom právne závery, na ktorých je rozhodnutie založené, nemožno hodnotiť ako arbitrárne. Právny záver najvyššieho súdu uvedený v napadnutom rozsudku o nesplnení povinnosti sťažovateľky podať správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu potom, čo kupujúca - sťažovateľka vady zistila podľa § 428 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, má oporu vo vykonanom dokazovaní a tento záver nemožno považovať za arbitrárny alebo v rozpore s účelom a zmyslom citovanej právnej úpravy. Ústavný súd stabilne zotrváva na názore, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. listiny ani k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.