K preskúmaniu rozhodnutia súdov

Vo veci sťažovateľa ústavný súd dospel k názoru, že uznesenie okresného súdu, ktorým súd vôbec nereagoval na námietky sťažovateľa proti exekúcii vo vzťahu k exekučnému titulu – uzneseniu krajského súdu o zrušení konkurzu, nereagoval na námietky sťažovateľa, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom, a nie je z neho ani zrejmé, či exekučným titulom na vykonanie exekúcie proti sťažovateľovi ako povinnému má byť prihláška konkurzného veriteľa alebo zoznam prihlášok podľa § 45 ods. 4 zákona o konkurze, nespĺňa minimálne požiadavky, ktoré sú na odôvodnenie súdnych rozhodnutí kladené. Ústavný súd konštatuje, že oprávnený podal návrh na začatie exekučného konania na základe exekučného titulu – zoznamu prihlášok podľa § 47 ods. 2 zákona o konkurze. Ústavný súd však zdôrazňuje, že sťažovateľove námietky smerovali voči exekúcii, ktorá mala byť realizovaná na základe exekučného titulu – uznesenia krajského súdu o zrušení konkurzu. Sťažovateľ pri podávaní námietok vychádzal oprávnene z údajov uvedených v upovedomení o začatí exekúcie, z ktorých vyplývalo, že exekučným titulom je uznesenie krajského súdu o zrušení konkurzu. Tým, že okresný súd skonštatoval, že exekučným titulom je prihláška konkurzného veriteľa, resp. že exekučným titulom je zoznam prihlášok podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze, a to napriek tomu, že v upovedomení o začatí exekúcie je ako exekučný titul uvádzané uznesenie krajského súdu o zrušení konkurzu a námietky sťažovateľa zamietol bez toho, aby mu dal možnosť vyjadriť sa ku prihláške konkurzného veriteľa, resp. zozname prihlášok podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze ako exekučným titulom, na základe ktorých má byť exekúcia vykonávaná, porušil základné právo sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.