K preskúmaniu rozhodnutia súdov

Ak by ústavný súd postupoval v tejto veci príliš formalisticky, mohol jeho námietku porušenia práv považovať aj za oneskorenú, pretože túto námietku predniesol prvýkrát až v januári 2011, a nie hneď po tejto skutočnosti už v sťažnosti podanej proti uzneseniu okresného súdu 10. novembra 2010, proti rozhodnutiu okresného súdu z 25. októbra 2010, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby.
Vychádzajúc z konkrétnych okolností danej veci je však nepochybné, že v tom čase ešte neexistovalo právoplatné rozhodnutie všeobecných súdov, ktoré malo byť doručené sťažovateľovi ešte pred skončením právoplatnej lehoty predĺženej väzby. To, že súd prvého stupňa, ako i nadriadený súd považovali jeho námietku za neopodstatnenú, a odkázali ho na ustanovenie § 76 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorého v prípade odmietnutia návrhu dohody o vine a treste plynie nová základná 7-mesačná lehota väzby v rámci lehoty uvedenej v odseku 7 odo dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi, neodstraňuje uvedenú nezákonnosť väzby, pretože do Ústavu na výkon väzby Nitra bolo uznesenie okresného súdu o odmietnutí dohody o vine a treste doručené až 8. novembra 2010.

Tieto skutočnosti boli preto základom pre konštatovanie, že nedostatok odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn. 5 Tpo/5/2011 z 3. marca 2011 (chýbajúca relevantná odpoveď na jeho námietky, že nebol vo väzbe zákonne po 5. novembri 2010 do 8. novembra 2010) je v príčinnej súvislosti s označenými základnými právami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyslovil, že uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 5/2011 z 3. marca 2011 bolo porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru.